Ktorá podlahová krytina na terasu sa najmenej zahrieva?
Miera, do akej sa podlahová krytina na terasu zahrieva, závisí predovšetkým od fyzikálnych vlastností materiálu. Kľúčovým ukazovateľom je merná tepelná kapacita, ktorá určuje, koľko energie je potrebné dodať, aby sa teplota 1 kg materiálu zvýšila o 1 K. Napríklad drevo (približne 1,7 kJ/(kg·K)) a guma (asi 1,6 kJ/(kg·K)) vyžadujú viac energie než betón (približne 0,88 kJ/(kg·K)) alebo mramor (asi 0,8 kJ/(kg·K)). To znamená, že pri rovnakej dávke energie sa krytina z betónu alebo mramoru zahrieva dvojnásobne viac ako krytina z dreva alebo gumy.
Ďalším dôležitým faktorom je tepelná vodivosť (λ), ktorá určuje, ako rýchlo teplo preniká do materiálu. Guma má vodivosť približne 0,16 W/(m·K), zatiaľ čo mramor dosahuje približne 2,8 W/(m·K). Minerálne krytiny, ako sú dlaždice, prírodný kameň alebo WPC, sa navyše zahrievajú rýchlejšie a dlhšie zadržiavajú teplo.
Podlahové krytiny z gumového granulátu viazaného PU sa zahrievajú len povrchovo a mierne. Aj keď sa pri celodennom slnečnom žiarení všetky krytiny zahrievajú, povrch krytiny z gumového granulátu zostáva výrazne chladnejší a po západe slnka sa uvoľní len minimálne množstvo zvyškového tepla. Vnímanie tepla je samozrejme individuálne.