Bezpečnostná trávniková mreža – 300 cm GG "Tehlová červená"

Gumové dlaždice z gumového granulátu viazaného polyuretánovým spojivom určené do exteriéru sú mrazuvzdorné a možno ich používať aj počas zimy. Ich štruktúra s otvorenými pórmi prijíma zrážkovú vodu a odvádza ju smerom nadol. Voda, ktorá zostane v póroch, má pri zamŕzaní priestor na rozpínanie; gumový granulát aj polyuretánové spojivo zostávajú elastické aj pri teplotách pod bodom mrazu.

Aj podklad musí mať mrazuvzdornú skladbu. Na viazaných nosných vrstvách voda pod dlaždicami a medzi nimi steká po spáde k odvodneniu, v drvenom kamenive alebo štrku vsiaka zvislo cez skladbu. Ak sa voda pod dlaždicami hromadí, podklad citlivý na mráz sa môže zdvihnúť a po rozmrazení opäť sadnúť. Dlaždice sa tým nepoškodia, povrch však môže byť nerovnejší.

Na zimnú údržbu stačí hrablo na sneh s hladkou hranou, ktoré sa nezachytáva o okraje dlaždíc. Posypová soľ v bežnom množstve gumovému granulátu neškodí.

Vodopriepustnosť gumových dlaždíc sa môže pohybovať od takmer nuly až po viac ako 1 100 litrov na meter štvorcový za hodinu. Priepustnosť vody závisí od frakcie použitého gumového granulátu a od lisovacieho tlaku pri výrobe. Dlaždice z gumového granulátu viazaného PU majú štruktúru s otvorenými pórmi. Voda neprechádza samotnou gumou, ale priestormi medzi spojenými zrnami; čím je zrnitá štruktúra stlačená hustejšie, tým menej vody dlaždica prepustí.

Pri nízkom lisovacom tlaku ležia nepravidelne tvarované zrná voľnejšie vedľa seba, takže medzi nimi zostávajú otvorené prepojené póry a jemné kanáliky. Voda takouto gumovou dlaždicou preteká zvisle nadol. Akreditovaný inštitút nameral podľa STN EN 12616 aj po štyroch týždňoch poveternostného pôsobenia viac ako 1 100 litrov na meter štvorcový za hodinu. Dlaždice vyrobené s vysokým lisovacím tlakom majú takmer bezmedzerovú štruktúru zŕn a prepúšťajú už len nepatrné množstvo vody.

Príslušná hodnota je uvedená v produktovom opise ako porovnávací údaj. Čerstvo položená plocha môže počas prvých dní prijímať vodu pomalšie, než naznačuje nameraná hodnota, pretože povrchy zŕn sa spočiatku zle zmáčajú, podobne ako povrch novej dažďovej bundy. Po niekoľkých dňoch používania dosiahne podlahová krytina plnú priepustnosť vody; tento proces urýchli vydrhnutie malým množstvom prostriedku na umývanie riadu.

Skúšobný protokol možno stavebným úradom predložiť ako doklad o vodopriepustnosti. Zaradenie plochy závisí od celého skladobného systému: zrážková voda môže cez podlahovú krytinu vsiaknuť do podložia len vtedy, ak vodu prijíma aj podkladová vrstva pod gumovými dlaždicami.

Podľa STN EN 1177 sa kritická výška pádu pre dopadovú plochu detského ihriska určuje pádovými skúškami. Skúšobná hlavica so snímačom zrýchlenia sa púšťa z viacerých výšok na dopadovú plochu, ktorá tlmí nárazy. Miesta dopadu sa vyberajú podľa pravidiel normy. Za kritickú výšku pádu sa považuje najnižšia výška, pri ktorej HIC dosiahne hodnotu 1000 alebo maximálne zrýchlenie gmax dosiahne 200 g. Určujúci je najnepriaznivejší výsledok spomedzi skúšaných miest.

Výsledok sa vzťahuje na povrch v podobe, v akej bol skúšaný, a na podmienky skúšky. V skúšobnom protokole sa preto uvádza hrúbka podlahoviny, podklad, na ktorom bola položená, a podstatné podmienky skúšky. Pri už zhotovenej dopadovej ploche sa tlmenie nárazov potvrdzuje skúškou na mieste: na určených skúšobných miestach sa pri páde z predpísanej výšky meraním overuje dodržanie limitných hodnôt HIC a gmax.

STN EN 1177 stanovuje dve skúšobné metódy pre tlmiaci povrch, laboratórne stanovenie kritickej výšky pádu a skúšku priamo na mieste. Laboratórna metóda určuje, akú kritickú výšku pádu dosiahne konkrétny systém. Terénna skúška overuje na vybraných miestach, či už zhotovená plocha pokrýva voľnú výšku pádu daného herného zariadenia.

Laboratórna skúška využíva skúšobné telesá s celkovou plochou najmenej jeden meter štvorcový uložené na rovnom, tuhom betónovom podklade. Sypké materiály, napríklad piesok, štrk alebo drevná štiepka na tlmenie dopadu, sa vkladajú v určenej hrúbke vrstvy. Dopadové dosky sa ukladajú aj so škárami medzi doskami. Polguľová skúšobná hlavica s hmotnosťou 4,6 kg, priemerom približne 16 cm a zabudovaným snímačom zrýchlenia padá z rozličných výšok. Pri doskách sa vykoná aspoň deväť pádových skúšok z najmenej štyroch výšok na oddelených miestach vzdialených 25 cm, pri sypkých materiáloch tri dopady z každej výšky na to isté miesto. Skúša sa pri 23 °C s prípustnou odchýlkou do piatich stupňov.

Vyhodnotenie laboratórnej skúšky sleduje hodnotu HIC ako kritérium poranenia hlavy a špičkové zrýchlenie gmax. Kritická výška pádu je výška, pri ktorej sa dosiahne HIC 1000 alebo gmax 200 g, pričom rozhoduje nižšia z týchto hodnôt stanovená interpoláciou meraného radu. Skúšobný protokol uvádza kritickú výšku pádu v metroch na dve desatinné miesta aj neistotu merania skúšobného laboratória. Výsledok platí iba pre skúšanú skladbu, teda typ dosiek, ich hrúbku a spojenie, pri viacvrstvových systémoch pre celú skladbu vrstiev. Skúšobným podkladom je tuhý laboratórny podklad, nie podklad vytvorený na stavbe.

Skúška na mieste preveruje stav tlmiaceho povrchu v konkrétnych bodoch a neurčuje kritickú výšku pádu. Skúšobná výška pádu musí byť aspoň taká veľká ako voľná výška pádu herného zariadenia podľa STN EN 1176. Meranie sa vykonáva na najnepriaznivejších miestach, napríklad v opotrebovaných častiach alebo tam, kde je hrúbka vrstvy najmenšia, aj na ďalších reprezentatívnych miestach. Počet skúšobných miest závisí od veľkosti dopadovej plochy a norma určuje ich minimálny počet. Platnosť tohto postupu sa vzťahuje len na skúšané miesta.

Hrúbka dopadových rohoží a dopadových dosiek sa určuje podľa ich skúšanej kritickej výšky pádu, ktorá musí byť najmenej taká veľká ako výška voľného pádu herného zariadenia. Čím je možná výška pádu vyššia, tým väčšiu hrúbku musí mať dopadová rohož alebo dopadová doska.

Z hrúbky samotnej nemožno určiť výšku pádu. Tlmenie nárazov ovplyvňuje aj konštrukcia výrobku, hustota a elasticita.

Ako orientácia platí: pri výške voľného pádu do 100 cm hrúbka 3 cm, do 150 cm hrúbka 5 cm, do 200 cm hrúbka 7 cm a do 300 cm hrúbka 10 cm.

Rozhodujúca je vždy kritická výška pádu konkrétneho výrobku uvedená v skúšobnom protokole podľa STN EN 1177.

Dopadové rohože a dopadové dosky možno použiť do kritickej výšky pádu uvedenej v skúšobnom protokole podľa STN EN 1177. Kritická výška pádu je najnižšia výška, pri ktorej hodnota HIC dosiahne 1000 alebo zrýchlenie gmax 200 g. Podľa vyhotovenia sa pohybuje približne od 100 do 300 cm.

- do 100 cm: napríklad nízke herné domčeky a balančné zariadenia

- do 150 cm: napríklad nízke lezecké prvky

- do 200 cm: napríklad lezecké siete, lezecké konštrukcie a kombinované zariadenia

- do 300 cm: napríklad vysoké lezecké veže a veľké herné zostavy

Tieto príklady zariadení slúžia len na orientáciu. Rozhodujúca je výška voľného pádu konkrétneho herného zariadenia podľa STN EN 1176; uvedená kritická výška pádu musí byť najmenej taká veľká ako táto výška voľného pádu.

Dopadové rohože a dopadové dosky z gumového granulátu majú za bežných podmienok životnosť 10 až 15 rokov a často vydržia aj dlhšie. Sú určené na dlhodobé použitie v interiéri aj exteriéri.

Ich skutočná životnosť závisí od intenzity používania, umiestnenia a poveternostných podmienok. Na detských ihriskách vzniká opotrebovanie najmä v intenzívne využívaných miestach, napríklad pod hojdačkami alebo na dojazdoch šmykľaviek. K starnutiu gumového granulátu prispieva aj UV žiarenie a striedanie mrazu a rozmŕzania.

Dopadové rohože a dopadové dosky sa majú pravidelne kontrolovať z hľadiska opotrebovania a známok starnutia. Jednotlivé gumové dosky možno podľa potreby cielene vymeniť bez obnovy celej plochy, čo uľahčuje údržbu a môže predĺžiť dobu používania celej plochy. Sú nenáročné na údržbu.

Pod lezeckou zostavou je potrebná dopadová plocha, ak voľná výška pádu presahuje 60 cm. V rozsahu svojej pôsobnosti to pre zariadenia detských ihrísk stanovuje STN EN 1176. Pre lezecké zostavy určené výlučne na domáce použitie platí namiesto nej STN EN 71-8.

Vhodné sú dopadové rohože z gumového granulátu, pri ktorých kritická výška pádu stanovená podľa STN EN 1177 dosahuje aspoň voľnú výšku pádu lezeckej zostavy. Použiť možno aj voľne sypané výplne, napríklad mulč z kôry, drevnú štiepku, piesok alebo dopadový štrk so zrnitosťou 2 až 8 mm. Zhotovujú sa podľa požiadaviek STN EN 1176 a ich vrstvu treba pravidelne dopĺňať na požadovanú hrúbku.

Dopadová plocha musí pokrývať celý priestor dopadu. Pri voľnej výške pádu do 150 cm vrátane musí presahovať zvislý priemet vyvýšených častí zariadenia najmenej o 150 cm. Pri väčšej voľnej výške pádu je minimálny presah dve tretiny voľnej výšky pádu plus 50 cm.

Podklad pred pokládkou treba upraviť do roviny a zabezpečiť jeho únosnosť. Odstránia sa z neho kamene, sklo, ostré hrany aj iné tvrdé predmety.

Dopadovú plochu treba pravidelne kontrolovať z hľadiska poškodenia a uvoľnených spojov, pri sypkých výplniach aj z hľadiska hrúbky vrstvy. Jednotlivé dopadové dosky možno podľa potreby vymeniť.

Vhodná plocha pod trampolínu závisí od konštrukcie trampolíny a od použitého zabezpečenia proti pádu. Trampolína musí stáť na rovnej a únosnej ploche, pričom jej nohy musia pevne dosadať a nesmú sa kývať.

Pri trampolíne s bezpečnostnou sieťou sieť zachytí deti skôr, než spadnú vedľa zariadenia na zem. Bezpečnostná sieť musí byť nepoškodená, správne upevnená a počas používania zatvorená. Priestor pod skákacou plochou musí zostať bez predmetov.

Ak sa trampolína používa v súlade s určením bez bezpečnostnej siete, pod zariadením aj okolo neho musí byť zhotovená dopadová plocha tlmiaca nárazy. Na takúto plochu sú vhodné dopadové dosky z gumového granulátu. Ich kritická výška pádu overená skúškou musí zodpovedať možnej výške pádu.

Rozmery dopadovej plochy sa určujú podľa údajov výrobcu trampolíny o potrebnom priestore pádu. V priestore pádu nesmú byť múry, ploty, záhradný nábytok, kvetináče ani iné tvrdé prekážky.

Na detskom ihrisku sa pri hernom zariadení vyžaduje tlmiaci povrch, ak voľná výška pádu z neho presahuje 60 cm. Túto hranicu stanovuje norma STN EN 1176. Pri zariadeniach, na ktorých je pohyb dieťaťa daný ich konštrukciou, napríklad pri hojdačkách a šmykľavkách, musí mať dopadová plocha tlmiace vlastnosti v celom dopadovom priestore bez ohľadu na výšku pádu. Ani nízke herné prvky s malou výškou pádu preto nie sú z tejto povinnosti automaticky vyňaté. O potrebe tlmiaceho povrchu rozhoduje výška pádu aj spôsob pohybu.

Voľná výška pádu je vzdialenosť od miesta, ktoré je jednoznačne určené ako opora tela, po dopadovú plochu pod ním; nesmie presiahnuť 3 m. Pri podeste sa za oporu tela považuje plocha podesty, pri hojdačke sedadlo, pri hrazde miesto úchopu a pri lezení maximálna výška úchopu znížená o 1 m. Kritická výška pádu povrchu sa určuje sériou pádových skúšok podľa STN EN 1177 a musí dosahovať aspoň voľnú výšku pádu daného zariadenia.

Podľa STN EN 1176 možno pri voľnej výške pádu do 100 cm počítať aj s trávnikom a vrchnou vrstvou pôdy, ak je plocha udržiavaná, poddajná a neobsahuje kamene, korene, základy ani iné tvrdé predmety. Ak sa pôda zhutní, vyschne alebo zamrzne, podmienku poddajnosti už nespĺňa. Na zariadenia určené výhradne na domáce použitie sa namiesto STN EN 1176 vzťahuje norma STN EN 71-8. Tlmiaci povrch sa však vyžaduje aj v súkromnej záhrade.

Bezpečnostná podlaha z platní WARCO stojí približne 36 € za meter štvorcový a viac. Táto cena platí pre platňu s hrúbkou 3 cm a rozmermi 50 × 50 cm; na jeden meter štvorcový sú potrebné štyri platne. Podľa STN EN 1177 bola platňa odskúšaná pri výške pádu 110 cm. Všetky uvedené ceny sú s DPH.

Čím je platňa hrubšia, tým väčšia je výška pádu, pri ktorej bola skúšaná, a spravidla aj jej cena za meter štvorcový. Bezpečnostná platňa s hrúbkou 11 cm, odskúšaná pri výške pádu 300 cm, stojí podľa farby približne 104 až 120 € za meter štvorcový. Potrebná hrúbka platne závisí od voľnej výšky pádu hracieho zariadenia podľa STN EN 1176. Výška pádu, pri ktorej bola platňa skúšaná, nesmie byť nižšia ako táto voľná výška pádu. Cena každého vyhotovenia je uvedená na stránke príslušného produktu v e-shope.

K cene platní treba pripočítať aj náklady na podkladovú vrstvu, napríklad plastovú voštinovú mriežku, a na lemovanie gumovým obrubníkom. Podkladovú vrstvu aj gumový obrubník dodáva WARCO. WARCO pokládku nezabezpečuje. Bezpečnostné platne a bezpečnostné rohože si zákazník položí sám alebo ich pokládku zverí miestnej firme zaoberajúcej sa záhradnými a krajinárskymi úpravami. Ak bezpečnostné rohože položí takáto firma, k cene platní sa pripočítajú aj náklady na pokládku. Ich výška závisí od náročnosti prác na mieste.

Správne ukladanie tlmiacich dlaždíc vyžaduje prispôsobiť podklad, spojovací systém, plochu na tlmenie pádu, výšku pádu a odvádzanie vody konkrétnemu použitiu. Platí to pre vonkajšie plochy na tlmenie pádu v záhrade aj pre verejné detské ihriská. Pod hernými zariadeniami musí kritická výška pádu overená pre zvolený výrobok a skladbu dosahovať aspoň voľnú výšku pádu daného zariadenia. Potrebná veľkosť plochy na tlmenie pádu závisí od príslušného herného zariadenia.

Na betón alebo asfalt možno rohože a dosky na tlmenie pádu ukladať priamo. Dažďová voda preteká cez vodopriepustný povrch do podkladovej vrstvy a z nej sa odvádza spádom k voľnému okraju alebo k odtoku.

Na trávnik ani zeminu nie je priama pokládka vhodná. Ako podklad nie je vhodná ani voľne nasypaná vrstva piesku, drveného kameniva alebo štrku, pretože sa časom presúva.

Po odstránení trávneho drnu sa na tenkú ložnú vrstvu z drveného kameniva ukladajú plastové voštinové rošty. Rošty sa vyplnia drveným kamenivom až po horný okraj a na ne sa položia rohože alebo dosky na tlmenie pádu. Dažďová voda potom preteká celou skladbou a môže vsiaknuť do podložia.

Pri vyššom zaťažení alebo nepriaznivých pôdnych podmienkach je pod ložnou vrstvou z drveného kameniva potrebná aj odborne navrhnutá podkladová vrstva zo zhutneného materiálu odolného proti mrazu.

Ďalší postup pokládky určuje spojovací systém. Pri rohožiach s puzzleovým spojom sa spoj jednej rohože zhora zatlačí do spoja už položenej susednej rohože. Takto vytvorené pevné spojenie spravidla nevyžaduje lepenie k podkladu ani bočné ohraničenie.

Dosky so spojovacími prvkami sa ukladajú v polovičnej väzbe. Potrebujú bočné ohraničenie, ktoré zabráni ich posúvaniu do strán. Na viazanej nosnej vrstve možno podľa situácie namiesto bočného ohraničenia použiť lepenie.

Dosky by mali mať počas pokládky rovnomernú teplotu najviac približne 17 °C a nemali by byť zahriate priamym slnečným žiarením. Ich osadenie uľahčí gumové kladivo a rezanie kotúčová píla.

Ak plocha na tlmenie pádu končí v rámci spevnenej plochy, pevne namontovaný nájazd zabráni vzniku výškovej hrany, o ktorú možno zakopnúť.