Plastová štrková mriežka – zatrávňovací rošt WG "Matná čierna"

Podkladová vrstva je nosná vrstva nad zemnou pláňou, kým zemné teleso sa nachádza pod zemnou pláňou.

Pri výstavbe terás a chodníkov tvorí podkladová vrstva najnižšiu vrstvu konštrukcie nad zemnou pláňou. Leží medzi zemnou pláňou a dlažbou. Zemné teleso sa nachádza pod zemnou pláňou. Podkladová vrstva musí byť rovná, únosná a odolná proti mrazu. Preberá zaťaženie z povrchovej vrstvy a rozkladá ho tak, aby ho podložie dokázalo uniesť.

Z odborného hľadiska je zemné teleso teleso vytvorené z navŕšenej zeminy pod zemnou pláňou. Pod zemným telesom sa nachádza prirodzené podložie. V bežnej reči sa však celá skladba pod dlažbou často označuje ako zemné teleso. V tomto výklade sa pojem zemné teleso používa v širšom zmysle.

Rozlišujú sa tri skupiny podkladových vrstiev. Nestmelené podkladové vrstvy tvorí piesok, štrk, drvené kamenivo alebo lomový kameň. Sypú sa voľne a podľa možností sa zhutňujú. Zhutnením sa zvýši únosnosť bez toho, aby sa sypký materiál stmelil spojivom.

Roštové podkladové vrstvy pozostávajú zo štrkových roštov. Tie sa označujú aj ako trávnikové rošty, štrkové voštiny alebo plastové voštinové rošty. Komory štrkových roštov sa vypĺňajú drveným kamenivom. Ďalším variantom roštových podkladových vrstiev sú kovové roštové dosky, ktoré sa používajú napríklad na balkónoch.

Stmelené podkladové vrstvy vytvárajú pevnú podkladovú plochu s nosnou funkciou a tvoria súvislý celok. Patria sem hydraulicky stmelené podkladové vrstvy, napríklad betón, aj bitúmenom stmelené podkladové vrstvy, napríklad asfalt. Zahŕňajú aj existujúce krytiny, ako sú betónová dlažba, dlaždice, dosky z prírodného kameňa, poter alebo parkety, a hydroizolačné vrstvy, napríklad strešné pásy.

V predpisoch pre výstavbu ciest sa za podkladovú vrstvu považujú len betón a asfalt. Existujúce krytiny a hydroizolácie sa podľa týchto predpisov za podkladovú vrstvu nepokladajú. Pri ukladaní gumových platní sa však za podkladové vrstvy považujú všetky tri skupiny, pretože unesú ich zaťaženie.

Pod terasovú dlažbu patrí rovný, nosný a odvodnený podklad. Pri terasách na úrovni terénu musí byť podklad mrazuvzdorný; presné vyhotovenie závisí od druhu dlažby a existujúcej plochy.

Podkladová vrstva terasy na úrovni terénu pozostáva z nosnej zemnej pláne a dostatočne zhutnenej mrazuvzdornej a nosnej vrstvy. Pevné platne z betónu alebo prírodného kameňa sa zvyčajne ukladajú do rovnomerne urovnanej ložnej vrstvy z drveného kameniva.

Keramická terasová dlažba sa podľa systému ukladá do ložnej vrstvy z drveného kameniva, na rektifikačné terče alebo do maltového lôžka. Drevené a WPC dosky potrebujú vhodnú nosnú konštrukciu.

Terasová dlažba z gumového granulátu spájaného polyuretánom vyžaduje celoplošnú oporu a nemožno ju bodovo podoprieť rektifikačnými terčmi. Na neporušenej ploche z betónu, asfaltu, betónovej dlažby alebo prírodného kameňa ju možno uložiť voľne bez maltového lôžka. Existujúci podklad musí mať dostatočný spád na odvádzanie vody k odtoku alebo na vsakovaciu plochu.

Na nespevnenom podklade sa najprv vytvorí rovná a nosná zemná pláň. Na zemnej pláni môžu celoplošne uložené štrkové rohože vytvoriť stabilnú, vodopriepustnú oporu; ich komory sa úplne vyplnia vhodným drveným kamenivom. Pod štrkovými rohožami môže byť v závislosti od vlastností podložia a pôsobenia mrazu potrebná aj zhutnená mrazuvzdorná a nosná vrstva. Pri tomto spôsobe so štrkovými rohožami nie je potrebná betónová doska.

Na štrkových mriežkach ležia tlmiace rohože stabilnejšie a dlhodobo si zachovávajú pevnejšiu polohu než vo voľnom zásype z drveného kameniva. Voštiny držia jednotlivé zrná na mieste a uzatvárajú ich do samostatných komôr. Zrná sa tak nemôžu pri zaťažení posúvať do strán ani sa pri silnom daždi vyplavovať. Plocha z dlaždíc zostáva stabilná a bezpečná celé roky.

Vo voľnom zásype z drveného kameniva majú všetky zrná približne rovnakú veľkosť a chýba jemná frakcia, ktorá by vyplnila medzery. Aj po zhutnení preto zostáva zásyp pohyblivý. Pri pevnej betónovej doske táto pohyblivosť nehrá úlohu. Elastická tlmiaca rohož alebo terasová dlažba z gumového granulátu však neprenáša zaťaženie do podkladu rovnomerne. Kamenivo sa môže časom vytláčať k okrajom dlaždíc, takže gumová dlaždica v strede stráca oporu a prepadáva sa. Pod okrajmi sa zároveň hromadí kamenivo vytlačené zo stredu, okraje sa zdvíhajú. Tento obraz poškodenia sa označuje ako miskovité prehnutie.

Štrkové mriežky sa v predaji označujú aj ako trávnikové mriežky, štrkové voštiny alebo plastové voštinové mriežky. Z voľného zásypu z drveného kameniva vytvárajú polohovo stabilnú nosnú vrstvu. Pri plnení sa materiál zarovnáva presne po hornú hranu voštín. Takto uzatvorené zrná zostávajú na mieste aj pri zaťažení a daždi a plocha z dlaždíc je stabilná a bezpečná. Vyplnené mriežky unesú až 400 t/m² a celá plocha zostáva vodopriepustná. Pri vodopriepustnom podloží preto väčšinou nie sú potrebné spád ani odvodnenie.

Pri únosnej pôde a nízkom zaťažení stačí odstrániť vrchnú vrstvu pôdy a mriežky uložiť na tenkú vyrovnávaciu vrstvu z drveného kameniva. Výkop je menší než pri bežnej skladbe. Nosná vrstva z kameniva je potrebná až pri málo únosnom podloží, pri požiadavke na mrazuvzdornú skladbu alebo pri vyššom zaťažení plochy. Práve tento malý rozsah prác hovorí v prospech mriežok.

Štrkové mriežky sa ako nosná podkladová vrstva ukladajú tromi spôsobmi: priamo na rastlú zeminu, do ložnej vrstvy z drveného kameniva na zemnej pláni alebo na podkladovú vrstvu zo štrkodrviny.

Pri vypĺňaní voštín sa používa drvené kamenivo s ostrými hranami. Materiál sa nasype po okraj a stiahne do roviny s hornou hranou mriežok.

Pri únosnej zemine a nízkom zaťažení postačuje uloženie priamo na rastlú zeminu. Vrchná vrstva zeminy sa musí odstrániť a zemná pláň sa musí zhotoviť starostlivo. Mriežky sa ukladajú priamo na rastlú zeminu, pričom zemné tŕne preniknú do podkladu. Zemné tŕne majú dĺžku 4 cm.

Na vyrovnanie nerovností sa na zemnú pláň zhotoví tenká ložná vrstva z drveného kameniva. Zemné tŕne cez túto vrstvu dosiahnu až do zemnej pláne.

Pri málo únosnom podklade, pri mrazuvzdornej skladbe aj pri plánovanom vysokom zaťažení sa najprv zhotoví a zhutní podkladová vrstva zo štrkodrviny. Do zhutnenej vrstvy zemné tŕne nepreniknú, preto sa na ňu uloží ložná vrstva z drveného kameniva, aby sa tŕne úplne zapustili. Táto vrstva musí mať hrúbku najmenej 6 cm a mriežky na nej musia pevne priliehať.

Štrkové mriežky sa v obchode označujú aj ako trávnikové rošty alebo plastové voštinové rošty. Mriežky sa osádzajú do tenkej ložnej vrstvy z drveného kameniva, ktorá má na vyrovnanie nerovností hrúbku asi 2 až 5 cm.

Vodopriepustná podkladová vrstva spravidla nevyžaduje spád; z odborného hľadiska ide o vodopriepustnú nosnú vrstvu. Zrážková voda cez ňu prirodzene vsakuje do pôdy. Takéto riešenie je z finančného hľadiska podstatne výhodnejšie než umelé odvádzanie vody do dažďovej kanalizácie, je ekologicky zmysluplné, pričom plocha umožňujúca vsakovanie podporuje prirodzený kolobeh vody aj tvorbu podzemnej vody.

WARCO upozorňuje, že na účinné vsakovanie v celom systéme musí mať povrchová krytina vysokú vodopriepustnosť. Na vodopriepustné systémy sú vhodné dosky z gumového granulátu viazaného polyuretánom (PU), vrátane terasovej dlažby, dosiek pre ihriská a ďalšie vonkajšie plochy. Vhodné krytiny z gumového granulátu dosahujú vodopriepustnosť 200 litrov za hodinu na meter štvorcový alebo viac.

Menšie nerovnosti v nestmelenej podkladovej vrstve sa vyrovnávajú zhutniteľnou zmesou kameniva. Zmes pozostáva z drveného kameniva s jemnými časticami; jej frakcia sa volí podľa hrúbky vyrovnávacej vrstvy.

Materiál z vyvýšených miest sa odoberie a zmes kameniva sa rozprestrie v priehlbinách. Následne sa urovná na požadovanú výšku a sklon a zhutní.

Po zhutnení sa skontroluje rovinnosť a sklon; ak je to potrebné, vrstva sa upraví.

Na vyrovnanie nie je vhodný čistý piesok ani drvené kamenivo bez jemných častíc, pretože tieto materiály nemožno dostatočne zhutniť a neskôr sa môžu premiestňovať. Príkladmi frakcií zvolených podľa hrúbky vyrovnávacej vrstvy sú 0/8 a 0/16.