Ako sa podľa STN EN 1177 určuje kritická výška pádu dopadovej plochy?
Kritická výška pádu dopadovej plochy sa podľa STN EN 1177 určuje sériou pádových skúšok. Skúšobná hlavica so snímačom zrýchlenia dopadá z viacerých výšok na viacero skúšobných miest vybraných podľa normy. Za kritickú výšku pádu sa považuje najnižšia výška, pri ktorej hodnota HIC dosiahne 1000 alebo zrýchlenie gmax 200 g. Rozhoduje výsledok z najmenej priaznivého skúšobného miesta.
Platnosť kritickej výšky pádu je viazaná na skúšanú skladbu dopadovej plochy a podmienky skúšky. Skúšobný protokol uvádza okrem iného hrúbku a podklad dopadovej plochy aj rozhodujúce skúšobné podmienky. Pri už zabudovaných dopadových plochách možno tlmenie nárazu overiť skúškou priamo na mieste. Na určených skúšobných miestach sa z predpísanej výšky meria, či HIC a gmax zostávajú v medzných hodnotách.