Ako sa podľa STN EN 1177 určuje kritická výška pádu dopadovej plochy?

Podľa STN EN 1177 sa kritická výška pádu pre dopadovú plochu detského ihriska určuje pádovými skúškami. Skúšobná hlavica so snímačom zrýchlenia sa púšťa z viacerých výšok na dopadovú plochu, ktorá tlmí nárazy. Miesta dopadu sa vyberajú podľa pravidiel normy. Za kritickú výšku pádu sa považuje najnižšia výška, pri ktorej HIC dosiahne hodnotu 1000 alebo maximálne zrýchlenie gmax dosiahne 200 g. Určujúci je najnepriaznivejší výsledok spomedzi skúšaných miest.

Výsledok sa vzťahuje na povrch v podobe, v akej bol skúšaný, a na podmienky skúšky. V skúšobnom protokole sa preto uvádza hrúbka podlahoviny, podklad, na ktorom bola položená, a podstatné podmienky skúšky. Pri už zhotovenej dopadovej ploche sa tlmenie nárazov potvrdzuje skúškou na mieste: na určených skúšobných miestach sa pri páde z predpísanej výšky meraním overuje dodržanie limitných hodnôt HIC a gmax.